Rok 2026 sa pre polovodičový priemysel stáva rokom rozhodnutí. Výnimkou nie je ani spoločnosť Intel. Americký gigant je legendou čipového sektora, má však možno poslednú šancu dokázať, že jeho desaťročný pokus vybudovať konkurencieschopnú výrobu pre externé firmy nebol stratou času a financií. V stávke nie sú len miliardy dolárov investícií, ale aj európske nádeje na technologickú nezávislosť. Tie nádeje, ktoré sa vlani v júli dramaticky zmenšili po tom, ako Intel oficiálne zrušil výstavbu továrne v nemeckom Magdeburgu v hodnote 30 miliárd eur. Teraz, na začiatku roka 2026, sa ukazuje, že európsky projekt nepadol pre zlý manažment Európskej únie, ale je symptómom väčšieho problému celého priemyslu….
Rok 2026 sa pre polovodičový priemysel stáva rokom rozhodnutí. Výnimkou nie je ani spoločnosť Intel. Americký gigant je legendou čipového sektora, má však možno poslednú šancu dokázať, že jeho desaťročný pokus vybudovať konkurencieschopnú výrobu pre externé firmy nebol stratou času a financií.
V stávke nie sú len miliardy dolárov investícií, ale aj európske nádeje na technologickú nezávislosť. Tie nádeje, ktoré sa vlani v júli dramaticky zmenšili po tom, ako Intel oficiálne zrušil výstavbu továrne v nemeckom Magdeburgu v hodnote 30 miliárd eur. Teraz, na začiatku roka 2026, sa ukazuje, že európsky projekt nepadol pre zlý manažment Európskej únie, ale je symptómom väčšieho problému celého priemyslu.
Trend miniaturizácie vo výrobe polovodičov sa riadi od počiatku slávnym Moorovým zákonom, ktorý vznikol empirickým pozorovaním Gordona Moora, že hustota tranzistorov na čipe sa každé dva roky približne zdvojnásobí. To znamená, že čipy sú každé dva roky dvakrát výkonnejšie pri rovnakých nákladoch.
Zdroj: DenníkN. Celý článok si môžete prečítať tu: https://e.dennikn.sk/5166661/preco-je-intel-na-hranici-zaniku-a-europa-na-razcesti/
